Rozhovor s Antonom Stiffelom

Tvoj prvý napísaný príbeh.

Moje úplne prvé literárne dielo si pamätám, pretože som pri ňom strávil nemálo času, neraz aj na úkor dobrodružstiev a zábavy s kamarátmi. Bol to prvý ucelenejší príbeh, ktorý som napísal do veľkej hrubej písanky niekedy na začiatku strednej školy a popisoval som v ňom príhody osamoteného pilota vesmírnej lode, ktorý stroskotal na nehostinnej cudzej planéte. Zažíval tam všelijaké divoké a nebezpečné dobrodružstvá, ktoré boli veľmi voľne inšpirované filmami Môj nepriateľ, Star Trek a Star Wars, ktoré som mal možnosť vtedy vzhliadnuť v poľskej TV. Uzdu fantázii som v ňom popustil naozaj poriadne a bolo by veľmi zaujímavé si ho teraz po rokoch znovu prečítať a vidieť, ako som vtedy uvažoval, ako som vnímal svet, ako a čím som bol ovplyvňovaný, akým štýlom som rozprával, či tvoril príbeh. Bohužiaľ, písanka už medzičasom vyletela hore komínom, pretože počas jednej tuhej oravskej zimy ju, verím že nedopatrením, spálil môj oco v ústrednom kúrení, keď si myslel, že je to nejaký papier prichystaný na podkúrenie v peci.

Tvoja obľúbená postava z tvojich príbehov.

Najobľúbenejší sú Tom z cyklu Zabudnutý vesmír a potom určite aj náborár z cyklu o Časonautoch. Každý trochu iným spôsobom, no s obidvoma postavami som určitým spôsobom spätý a vnútorne prepojený. Toma som vytvoril ešte v čase, keď som začínal s písaním a s cyklom Zabudnutý vesmír, no a práve tým vtedajším mladíckym optimizmom, idealizmom a romantickými predstavami je tá postava sčasti definovaná. Poviedky, ktoré som napísal v týchto skorších časoch sú dosť osobité, pretože odzrkadľujú moje vtedajšie postoje a moje vnímanie mnohých vecí. Postupne ma však ovplyvnilo množstvo faktorov, prešiel som vnútorným vývojom a vyzrieval som aj autorsky. Život ma postupom času nekompromis­ne pretavil do pragmatika a skeptického realistu, čo samozrejme ovplyvnilo aj moju neskoršiu tvorbu a špecifickým spôsobom sa to zákonite pretransformovalo aj do postavy náborára z časonautského cyklu. Ja osobne nedokážem a asi sa ani nedá písať úplne odosobnene, držať si od postáv vnútorný odstup. Aby boli postavy čo najautentickejšie, autor by do nich mal dávať niečo zo seba, no a v mojich postavách, predovšetkým v týchto dvoch, je zo mňa naozaj mnoho.

Tvoje obľúbené frázy alebo slová, ktoré (ne)používaš v tvorbe. 

V poslednej dobe často používam napr. slovo temer, čo mierne dráždi moju vydavateľku Katku Čavojovú. :) Toto slovo má pre mňa určitý archaický nádych a zároveň vhodne vyvažuje moje texty plné vedecko-technických termínov. Zvlášť hrdý som ale na množstvo mojich originálnych výrazov a jedinečných pojmov, ktoré som si vymyslel do mojich príbehov. V cykle Zabudnutý vesmír to boli napr. pojmy ako hypnoprojektor, hyperprienik, keramolast, kmitový stroj, neuroblokátor, teleimpulz atď., v cykle Časonauti to zas boli časonauti, časomechanika, blink, časoznačovač, nanokombinéza, kauzálne linky, materializačná obálka a pod. Nové pojmy si nikdy nevymýšľam náhodne, či neúčelne. Snažím sa o ich organické prepojenie s tým, čo definujú resp. predstavujú a často sa trebárs pokúšam skombinovať viacero už existujúcich pojmov do nejakého nového.

Poviedky, ktoré som napísal v týchto skorších časoch sú dosť osobité, pretože odzrkadľujú moje vtedajšie postoje a moje vnímanie mnohých vecí.  (Anton Stiffel)

Tvoje veľkolepé autorské plány.

Tvoje iné kreatívne vyžitie. 

V poslednej dobe sa mimo písania najviac venujem generatívnym UI, najmä Midjourney a kreatívnej tvorbe pomocou tohto UI nástroja. Keďže v mladosti som určitý čas aj kreslil, prevažne fantastickú tematiku, tieto nové výkonné UI nástroje dokážu skvele vizualizovať moje fantastické predstavy. V tom je práve ich výnimočnosť. Vo viacerých umeleckých skupinách som v poslednom čase postrehol trend, že už aj mnohí tradiční umelci, ktorí sa ich predtým obávali a boli zameraní proti nim, začali používať tieto AI nástroje na odomknutie úplne novej úrovne kreativity a inšpirácie. AI je neuveriteľne výkonný nástroj na vytváranie hrubých konceptov a vizualizáciu nápadov. Nedávno ma potešilo a zároveň povzbudilo, keď moje posledné výtvory v FB umeleckých skupinách kladne ohodnotilo aj viacero tradičných umelcov z angloamerického priestoru.

Tvoji obľúbení slovenskí alebo českí autori. 

Mojimi aktuálne najobľúbenejšími slovenskými autormi fantastiky sú Naďa Vojteková, Katka Soyka, Lenona Štiblaríková, Ivana Molnárová Dubcová, Jozef Miklovič, Radoslav Kozák, Lukáš Polák, Aňa Olejárová a Zuska Stožicka. Z českej fantastickej scény sú to zase Františka Vrbenská, Pavel Skořepa, Jaroslav Mostecký, Jana Rečková, Petr Heteša, Miroslav Žamboch a František Kotleta. Svojou tvorbou ma v poslednom období najvýraznejšie ovplyvnila najmä hororistka Naďa Vojteková. Vďaka jej výborným hororovým príbehom, jej podpore a najmä vďaka našej skvelej spolupráci na viacerých spoločných dielach som postupne získal autorské sebavedomie aj v tomto žánri fantastiky. Pred písaním hororov mám rešpekt, pretože písať ich nie je jednoduché. Vytvoriť mrazivú atmosféru, pocit strachu a nielen ich paródiu, či komickú napodobeninu, nie je samozrejmosť a vyžaduje si to skutočné nadanie.

Nové pojmy si nikdy nevymýšľam náhodne, či neúčelne.  (Anton Stiffel)