Si môj život - ukážka

,,Je to nebezpečné," pochybovačne nadvihla Bela peru. Čierne vlasy jej ako tajomný závoj zakrývali nahé plecia. ,,Stýkať sa s takými ľuďmi." Odpila si zo svojho drinku. Mala neuveriteľný ťah. ,,Môže ti to priniesť veľa problémov."

Dominika v duchu pokrútila hlavou. Kto pije letné nápoje v zime? No prinútila sa vrátiť do reality. ,,Máš nejaký nápad, čo iné by som mohla robiť?" Odchlipla si z espressa. Povzdychla si. Presne také, aké tieto dni potrebovala. Silné.

Bela tomu nevenovala pozornosť. Zahľadela sa do diaľky. Tvárila sa rovnako ako vo chvíli, keď jej všetko prezradila. Neutrálne. Nečitateľne. Nemohla to zahovoriť. Videla toho príliš veľa. Mala zvláštne tušenie, že by ju aj tak nebolo možné oklamať. Preto sa aspoň raz rozhodla byť úprimná. Tým získala kamarátku, ktorá bola iná než jej chalani. ,,Neviem," pomaly odvetila, ,,už si sa do toho zaplietla." Znela ako jej mama. ,,V podstate si zo seba urobila terč."

Mala pravdu. Povzdychla si. Oprela sa do kresla, v ktorom sedela. Túžila s ním splynúť a zmiznúť. Naozaj potrebovala čas na premýšľanie. ,,Zrejme mám na to talent," zazubila sa, čo odpozerala od Raya. ,,Už sa to deje nejakú tú dobu."

,,Odkedy si stretla jeho," nepýtala sa, len slepo konštatovala. Bola v tom dobrá. Predpovedala správanie a okolnosti ako na bežiacom páse a zriedka sa mýlila.

Išla s ňou na kávu s cieľom uvoľniť sa, ale vôbec jej nepomáhala. ,,Hej," priznala. Neurobila chybu, za tým si skalopevne stála. ,,Tým to začalo, ale nerozumiem, ako sme sa dokázali dostať až sem." Azda bola len príliš tvrdohlavá.

,,Do slepej uličky?" Bela vykúzlila svoj typický hadí úsmev, pri ktorom Dominike vstávali na zátylku chĺpky dupkom.

,,Chce to mňa, nie Raya," rukou urobila neurčité gesto. ,,Všetko je tak mätúce." Zložila by si hlavu do dlaní, keby jej to hrdosť dovoľovala. Neskôr, sľúbila si.

,,Ale cez neho sa to dostalo k tebe," oponovala jej. Sedela dokonale vystretá a nehybná. No jej odmeranosť a odstup od vecí potrebovala. ,,Ale kto by odmietol mladého muža, prosiaceho na prahu?"

,,Ja nie," zadívala sa na topánky, aby zakryla červenanie. ,,Niekedy by som si priala byť zlá a nesúcitná, mať vlastné plány a vedieť povedať nie." Zastrčila si prameň vlasov za ucho. Neposlúchol ju a znovu jej spadol do tváre. ,,Pozri, kam ma to dostalo."

,,Máš priateľov a frajera," pokrčila plecami. Strieborná reťaz na krku sa jej šibalsky zaleskla. Ťažký prívesok v tvare hada ju ťažil, až sa Dominika divila, či ju z neho nebolel krk. ,,Nie je to to, čo si vždy chcela? Alebo som ťa zle odhadla?"

Nepáčilo sa jej, keď ju odhadovala. ,,Ide ti to," bolo všetko, na čo sa zmohla ,,No nie som sama." Voľnou rukou si podoprela líce. ,,Aj ty niekoho máš."

Bela sa uškrnula. Poznala ten výraz. ,,Potenciálne," odsekla. ,,Ešte nie sme spolu."

úryvok z textu knihy Si môj život (autorka Katarína Púčeková)